Poďakovanie

Naša 10 mesačná cesta po Ázií sa skončila a týmto vám chcem všetkým poďakovať, že som sa s vami mohla deliť o svoje zážitky, postrehy, názory a radosti.

Nesmierne si vážim, že ste mi venovali svoj čas a dúfam, že ste sa aj niečo nové dozvedeli a občas sa aj zasmiali. Rovnako dúfam, že som niektorých aj týmto blogom inšpirovala ísť za svojimi snami.

Ešte sa chcem špeciálne poďakovať ľudom, ktorí mi dali spätnú väzbu, hocijaký komentár alebo povzbudenie.

Mrzí ma, že som nemala viac času napísať o všetkých krajinách a iných zážitkoch, ale týmto sa s vami neľúčim a ak sa ešte dostaví slina a čas, tak ešte trochu popíšem. A ak náhodou nebudem písať o Ázií, tak možno o niečom inom.

Zatiaľ ďakujem:)
Miriam

IMG_5432

Handmade z bambusu

Reklamy

Brunej Darussalam

Počas nášho cestovania sme navštívili veľa rôznych krajín. Niektoré krajiny mali smutnú minulosť a prosperujúci prítomnosť, niektoré smutnú minulosť, a rovnako aj smutnú prítomnosť, niektoré slávnu minulosť a tragickú prítomnosť a iné zasa krátku minulosť, ale bohatú prítomnosť. Len málo krajín má bohatú prítomnosť a smutnú budúcnosť, jednou z nich bude pravdepodobne Brunej.

Táto krajina oplýva úžasným bohatstvom, ktoré im vyviera rovno zo zeme- ropa.
Vďaka nej:
– sú jednou z najbohatších krajín v Ázií
– nemajú žiadny štátny dlh
– obyvatelia neplatia dane
– zdravotníctvo je zadarmo
– školstvo (aj univerzitné) je zadarmo
– skoro všetky cesty sú diaľnice
– benzín a diesel je šialene lacný (viď foto)
– sú jednou z krajín, ktorá má najviac aut na počet obyvateľov (1 auto na 2,09 obyvateľa) (tým pádom skoro neexistuje verejná doprava)
– nepotrebujú iný zdroj energie
– si môžu dovoliť dovážať skoro všetky potraviny (v obchode som našla maslo z Argentíny!!! a veľa produktov z Nového Zélandu a z Anglicka)
– tým, čo konvertujú na islam podarujú auto a dom zadarmo
– bol sultán dlhé roky jedným z najbohatších ľudí na svete
– nemajú skoro žiaden turizmus, lebo ho jednoducho nepotrebujú (nemajú ani turistickú informačnú kanceláriu)
– štát zamestnáva väčšinu populácie
– nepotrebujú nič vyrábať
– štát financuje moslimom výlety do Mekky.

A teraz otázka za milión: Čo keď im jedného dňa dôjdu zásoby ropy? Čo je mimochodom odhadované na rok 2015. Čo potom?
Ja nemám šajnu, čo je našťastie nepodstatné, ale snáď sultán má. Jeho rodina vládne Bruneju už 6 storočí a on momentálne zastáva funkciu hlavy štátu, premiéra, ministra financií a ministra obrany. Snáď tá budúcnosť nebude až taká čierna, minimálne, to im prajem:)

Okrem toho je v Bruneji veľa “zábavy”. Vpodstate tam neexistuje kultúrny život, ale keď už má byť nejaké vystúpenie alebo koncert, musí to byť schválené mravnou komisiou. Kamarát organizoval koncert vážnej hudby a aj to muselo prejsť súhlasom:) Čo keď bol Bach náhodou nemravník?:) Alkohol je samozrejme zakázaný, aj keď trochu sa dá cez hranice preniesť. A každý piatok sa od 12 do 14 musí modliť. Zatvoria úplne všetko, ešte aj rampu na parkovanie v parku a modlí sa. Piatok je pre nich špeciálny deň, preto má veľa ľudí vtedy voľno, v sobotu idú zasa do roboty a v nedeľu majú zasa voľno.

Navyše pred asi 40timi rokmi bol nejaký indonézsky útok na sultána a odvtedy je v krajine vyhlásená pohotovosť, čo znamená, že seriózne mapy sa oficiálne nevydávajú (Google ho samozrejme aj tak nafotil). Brunej má veľa lesov a džunglí, každý môže ísť na túru, ale bez mapy:) Okrem toho má Brunej aj krásne čisté pláže s horúcim morom, ktoré zívajú prázdnotou asi preto, že ideál krásy sa vylučuje s opaľovaním. A najlepší vtip, ktorý som počula bol, že v jednej škole zistili, že mládež na záchodoch fajčí, tak na rok uzavreli záchody:)

Jednoducho Brunei:) Nemá problém:)

IMG_8133

Mešita ako symbol.

IMG_8144

Brunej som si predstavovala ako Singapur, samé moderné výškové budovy, ale ani zďaleka to tak nie je. Toto je v centre, pár priemerných budov. Aj keď veľa ľudí býva v hlavnom meste Bandar Seri Begawan, väčšinou sú domčeky roztratené v okolí.

IMG_8165

Takto udržujú čistotu, prvá pokuta je 600 e, druhá 1800 e a väzenie až na tri mesiace:)

IMG_8213 IMG_8214

Takéto dokonalé pláže! Čisté, krásne, prázdne a voda neskutočne teplá! Tak teplú vodu sme nezažili nikde.

IMG_8124
Asi najlepšia narodeninová párty na akej som kedy v živote bola:
1.prázdna nádherná pláž, 2.keď zapadlo slniečko išli sme sa kúpať do maxi horúcej vody, 3.nad nami prenádherná hviezdna obloha, 4.v pozadí boli blesky ostošesť, 5. v mori bola luminiscencia (vždy, keď pohnete vodou, tak začne svetielkovať, akoby tam boli svetlušky. Je to nejaká elektrická reakcia v planktóne.), 6.odpadávala som od nádhery, nevedela som sa vynadívať, nezabudnuteľný zážitok

IMG_8294

Toto ste ešte asi nevideli. Ceny sú v Brunejských dolároch, takže benzín 32 euro centov a diesel 19 euro centov!!!!

Ako rastie…?

Arašidové pole

IMG_2344

Arašidy sú takéto korene (ešte nezrelý)

IMG_2341

Balvna

IMG_2585

Kešu oriešky (určite nejedzte surové!!! sú jedovaté!!!)

IMG_3457

Jackfruit (neviem, či to má slovenký názov)

IMG_3752

Vnútro Jackfruitu

IMG_9935

Banány

IMG_3765

Papája aj zvnútra

IMG_3753

IMG_9946

Ananás

IMG_3763IMG_3776

Škorica

IMG_9076

Vanilka

IMG_9084

Sézam

IMG_5814

IMG_5816

Salak (Snake skin fruit)

IMG_7797

IMG_7966

IMG_7973

Čierne korenie (ale aj biele, to je to isté, len inak spracované)

IMG_8628

IMG_8639

A nevidela som ako rastie, ale aj tak:

Mangosteen

IMG_7799

Passion fruit (alebo Marakuja) (je aj tmava a zelená verzia)

IMG_7802

IMG_7806

Mňam, toto ovocie je dôvod, že by som sa do Ázie vrátila kedykoľvek.

Veríte na zázraky? (a Green School)

Viete kde je Brunej? Poznáte niekoho, kto vie, kde je Brunej? Poznáte niekoho, kto niekedy v živote bol v Bruneji? Poznáte niekoho, kto je z Bruneju?
Ak na nejakú z týchto otázok vlastníte kladnú odpoveď, tak gratulujem, ste jedným z mála.

Brunej je malá krajina obkolesená Malajziou na ostrove Borneo. Hlavné mesto je Bandar Seri Begawan. 400 tisíc obyvateľom vládne sultán, ktorý býva v paláci, ktorý má rozlohu 200-tisíc štvorcových metrov, 1 788 izieb, 257 kúpeľní, päť bazénov atď atď atď, ale pravda je taká, že tam nikto nechodí, preto tam vpodstate neexistuje turistický ruch.
Id-map-borneo

Ale aký geniálny nápad som mala? Môžete hádať:)

Hurá! Ideme do Bruneju!

Ale ešte sme stále v Indonézií a tu sa stal jedného dňa zázrak. Išli sme na prehliadku do Green School. Neviem, či ste o nej niečo počuli, ale je to škola, ktorá je celá postavená z bambusu a je zameraná na ekológiu a trvalú udržateľnosť.

No a na tejto prehliadke, kde nás bolo 30 zo všetkých kútov sveta, som v jednu chvíľu započula slovo: Brunej. S nikým sme sa tam nebavili, iba s našimi kamoškami Japonkami, s ktorými sme prišli. Ale to slovo, bez ohľadu na kontext ma viedlo ku kvetinkovému dáždniku, ktorý som celý zvyšok prehliadky sledovala. Nakoniec som sa vrhla na jeho vlastníčku, aby som zistila, či som počula správne. A áno! Ona a jej kamoši žijú v Bruneji! A okrem toho jeden z nich bol tak ochotný, že nám sľubil, že nám poradí čo a ako.

Pravdepodobnosť, že stretnete niekoho, kto pracuje v Bruneji a ešte to o ňom aj zistíte, je podľa mňa úplne minimálna, ak vôbec taká šanca existuje.

Prečo som z toho taká nadšená? Až potom ako sme si kúpili letenky, sme zistili niečo o tom, ako to tam vyzerá s ubytovaním:) V hlavnom meste je asi tak 12 hotelov a priemerná cena je okolo 100 doláčov na noc! Samozrejme, napísali sme aj všetkým ľudom cez couchsurfing, ktorých bolo dokopy 10. Ale nikto sa neozval.

Takže dnes, pár hodín pred odletom sme dostali správu od Jacka, že môžeme prespať u jeho kamoša a že nám radi požičajú svoje auto na výlety. A aby toho nebolo málo, príde nás ešte aj vyzdvihnúť na letisko. To všetko jeden cudzí človek, s ktorým sme sa bavili asi 4 minúty pred tým, než sme museli odísť.

Zázraky, zázraky, musím o nich písať viac.

A teraz fotky z Green School (Bali):

IMG_7893 IMG_7844 IMG_7851IMG_7865 IMG_7870 IMG_7886

Ak vás to zaujalo, môžete si pozrieť samotnú stránku školy:
http://www.greenschool.org/
alebo TED talk jej zakladateľa:

Teraz má škola už 5 rokov a 270 detí z asi 40 národností. Dokonca tam chodilo aj dievčatko polovično slovenské:)

Prečo je cestovanie úžasné: Alebo nie je? Holá pravda o cestovaní!

Okolo 4 sme dorazili vlakom do Probolingga, z ktorého sme sa potrebovali odviesť do neďalekej dediny. Čakali sme asi hodinu na minibus, ktorý tam už stál, ale ujko si chcel ešte pofajčiť. Nakoniec vyhlásili, že môžeme nastupovať. Už sa začínalo stmievať, tak som bola rada, že vyrážame, lebo sme nemali vybavené žiadne ubytko. Po 10 minutách šoférovania ujko odrazu zastavil a bez slova vystúpil.

IMG_6250Sedíme v minibuse 10 minút netušiac, o čo ide. Každou ďalšou minútou mi stúpal adrenalín a na milého ujka som chcela ísť použiť dávno zabudnuté aikido (vymyslela by som aj formu útoku). Našťastie Karol sa podujal, že pôjde preskúmať situáciu. Vrátil sa s hlásením, že ujko si sedí a fajčí s ostatnými šoférmi a čaká, či ešte nepribudnú pasažieri. Po ďalších 10 minútach poslal ujko iného šoféra, ktorý vedel po anglicky, aby nám odkázal, že každý musíme zaplatiť ešte 15 tisíc rupií, inak nikam nejde. Asi ďalších 10 minút sme sa s nimi naťahovali a vyjednávali. Ujko bol neoblomný a nám nezostávalo nič iné, ako sa nechať vydierať. Tak sme zaplatili o dolár a pol za každého naviac. Tu ale nejde o peniaze, ide o princíp a o všetok ten zabitý čas!

Takto a podobne sa musíme ondiť skoro stále. Poviem to inak. V Ázii je turista korisť. Každý (skoro) vás vidí ako svoju potenciálnu večeru a spraví všetko preto, aby si z vášho rozpočtu kúsisko odkusol. Ak sa neviete primerane brániť, padnete za obeť. Tak to tu jednoducho chodí. Ak som niekedy bola milá, tak tu ma to prešlo:)

Cestovanie je naozaj úžasné, ale nie vždy je to med lýzať. Sú niektoré veci, ktoré vám môžu dosť liezť na nervy.

IMG_2016Predstavte si, že priemerne každú druhú, tretiu noc spíte v inej posteli, raz je tá posteľ krátka, raz je príliš tvrdá, inokedy príliš mäkká a niekedy je ako trampolína a často je vyležaná ako vaňa. Niekedy dostanete obrovský vankúš, niekedy len takú placku. Niekedy je izba odporne špinavá, niekedy je strašne tmavá, niekedy je plná komárov, niekedy nemá okno, niekedy je predražená, niekedy nemá kúpeľňu, niekedy nemá teplú vodu a niekedy brutálne smrdí. A tak každý druhý, tretí deň, keď prídete na nové miesto idete na misiu nájsť izbu, ktorá by nebola najhoršia a na svete a zároveň lacná.

Ak toto nie je dosť, tak poďme k jedlu. Viem, že veľa ľudí je nadšených z ázijskej kuchyne, ale ja medzi ne bohužiaľ nepatrím. Veľa jedál je dobrých, ale niekedy je na tom tanieri príliš veľa podozrivých kúskov neviem čoho. Na Slovensku som nejedla veľa mäsa, ale v týchto krajinách som vegetarián. Keď vidím ako sa to mäso predáva a skladuje, nemám veľmi chuť. Ale okrem toho je to stále to isté, ryža a nudle do zbláznenia.

IMG_2907Ubytko a jedlo je taká samozrejmosť, ale sú iné veci, ktoré sú neviditeľné, ale o to majú silnejší dopad na každého dlhodobého cestovateľa. Je to absolútny nedostatok rutiny. Na cestách nemáte žiaden skutočný rytmus, každý deň vstávate v inom čase, presúvate sa iným spôsobom, stretávate stále neznámych ľudí a každý deň sa hádžete do rúk nového. Nežijete v ničom stabilnom, v ničom predpokladateľnom ani očakávateľnom. Dá sa povedať, že sa vzdávate všetkého, čo je pre človeka tak strašne prirodzené.

Ale čo je hlavné, jednoducho prestanete patriť. Ste mimo všetkého diania. Nie ste ničoho súčasťou, nikam nepatríte. A tým pádom nesledujete ani novinky a akcie v Lidli (pozdravujem Lidl fanúšikov:) Ste, ale nie ste. Je to zvláštny pocit.

Napriek tomu, verte mi, cestovanie je naozaj úžasné:)

Interview s mníchom: „Chcel by som byť psom…”

Milí priatelia, predstavujem vám Jasmine a môj šialený rozhovor s týmto mníšskym uchom:) Dúfam, že z toho niečo pochopíte. Ale nečakajte hlbokú budhistickú teológiu.

IMG_5367

Povedz mi niečo o sebe.
Volám sa Jasmine, som z Luang Prabang z Laosu a mám 17 rokov. Učím sa po anglicky rok a dva mesiace a chodím sem, do knižnice, každý deň, aby som sa si trénoval angličtinu (s turistami).
Ja ťa volám mníchom, ale ty si mi povedal, že si novic. Aký je rozdiel medzi mníchom a novicom?
Je v tom rozdiel, lebo novici majú 10 pravidiel a mnísi majú 227 pravidiel, takže je v tom rozdiel, ale život máme podobný, i keď mnísi môžu spať na posteli a novici nemôžu, lebo majú malé izby oproti mníchom.
Najprv by som vám rád povedal o pravidlách novicov.
1. nemôžeme zabíjať zvieratá. Ale mäso môžete jesť? Áno, mäso môžeme jesť, ale nemôžeme jesť psov, slonov, tigrov,.. len malé zvieratá
2. nemôžeme klamať
3. nemôžeme sa dotknúť ženy, oženiť sa, nemôžeme mať frajerku, ale môžeme sa so ženami rozprávať
4. nemôžeme kradnúť
5. nemôžeme piť alkohol
6. nemôžeme večerať, po dvanástej, po obede už nemôžeme jesť, iba piť
7. nemôžeme tancovať ani spievať
8. nemôžeme športovať, ale veľa chodíme, tak sme silní, môžeme hrať hry medzi sebou ako napríklad karty, s cudzími ľudmi nemôžeme hrať
9. nemôžeme spať na posteli. Máme niečo, čo si rozložíme na zem. Ale ja už spím na posteli, lebo som novicom už tri roky a 10 mesiacov. Ale nový novic nemôže.
10. nemôžeme mať veľa peňazí, viac ako 10 miliónov (1000 euro). Ak má niekto viac, musí pomáhať chudobným a postaviť chrám a môže dať peniaze tým, ktorý chcú študovať a nemôžu si to dovoliť.

Peniaze používaš na dopravu, keď chceš navštíviť svoju rodinu? A môžeš si kupovať sladkosti, čipsy?
Áno, ale len do dvanástej. Ale pravda je, že nemôžeme používať peniaze, ale keďže dnes je všetko moderné, bez peňazí by sme nemohli nikam ísť. Nedá sa žiť bez používania peňazí.

A hovoril si, že musíš platiť aj za školu, takže škola nie je zadarmo.
Áno, nie je zadarmo, ale pre mníchov je to lacné. Jeden rok stojí 220 000 kipov (22e). Ale ja chodím na súkromné hodiny angličtiny, tam platím mesačne 150 000 kipov (15e). Môj učiteľ je z Nemecka, a učí tu angličtinu, tak mu musíme platiť. Učím sa aj po nemecky, ale on so mnou nikdy nechce hovoriť po nemecky, lebo podľa neho sa mám sústrediť len na angličtinu, tak sa učím sám.

A hovoril si, že novic musí mať 20 rokov, aby sa stal mníchom, ale okrem toho nie je už žiadny rozdiel medzi mníchmi a novicmi?
Mnísi májú viac pravidiel, môžu spať na posteli, a keď máme raňajky alebo obed, tak novici kľačia na kolenách a mnísi sedia v tureckom sede. Máme veľký stôl, kde je všetko jedlo a ovocie a novici sedia okolo. Pomodlíme sa v budhistickom jazyku a mnísi si berú prví, ale nesedia s nami za jedným stolom. Majú stôl vonku a sedia na vankúšoch.

A čo je najlepšie na bytí novicom, čo máš na tom najradšej?
Som rád, že môžem byť novicom, kvôli štúdiu. Ak by som nebol novicom, bolo by to pre mňa veľmi náročné a nevedel by som vôbec po anglicky. Bolo by ťažké chodiť do školy, musel by som chodiť pešo každý deň. Moja dedina je veľmi vzdialená, pred tým sme nemali elektrinu a tečúcu vodu a cesty, museli sme iba chodiť pešo a nosiť vodu z rieky, bolo to veľmi ťažké a pre mňa je dôležité mať dobré vzdelanie. Pred tým som chodil do chrámu každý deň dávať almužny novicom a mníchom. Raz som sa spýtal jedného mnícha o jeho živote, povedal mi, že je jednoduché študovať, mnísi aj novici majú veľa času na štúdium a študujú poctivo. Učia sa budhistický jazyk.

Čo je budhistický jazyk?
Je to modlenie sa k Budhovi.

Takže vy sa nemodlíte v laočtine?
Nie, je to pali jazyk. Je to to isté ako sanskrit. Ale rozumiem, čo sa modlíme, aj keď nie všetky slová, lebo ešte som neskončil so štúdiom. Je to mnoho slov v nepálčine, je ťažké písať a čítať, výslovnosť je rovnaká s laočtinou.

Čo je najťažšie na bytí novicom?
Je ťažké stať sa novicom, lebo si musíte kúpiť róby a musíte pozvať niekoho, kto vás požehná, aby ste mali šťatie, musíme dať peniaze mníchovi, aby prišiel.

Takže len začiatky sú ťažké, teraz je to už ľahké?
Niekedy to nie je ľahké, lebo mnoho chalanov v mojom veku má frajerky a môžu chodiť kam sa im chce, spievať a tancovať, tak niekedy im trošku závidím, ale viem, že keď som novic, tak nemôžem. Niekedy na to myslím, niekedy nie. Najprv chcem skončiť svoje vzdelanie, potom možno budem mať dobrú prácu.

Novici aj mnísi môžu kedykoľvek odísť?
Áno, môžeme kedykoľvek odísť. Aj dnes môžem odísť, je to jednoduché. Spýtate sa svojho šéfa, on sa niečo pomodlí v budhistickom jazyku a potom si môžete kúpiť oblečenie a ísť. Potom sa môžete vrátiť. Ale ak odídete tri krát, potom sa už nemôžete vrátiť.

A čo ak sa už staneš mníchom a potom si to rozmyslíš, odídeš, ale znova si to rozmyslíš a vrátiš sa. Tak si mníchom alebo novicom?
V takom prípade sa stanem novicom na tri, päť dní a potom sa znova stanem mníchom.

Môžeš mi povedať ako vyzerá tvoj bežný deň?
Zvyčajne vstávame o štvrtej ráno a opakujeme modlitby k budhovi takú hodinku, potom pol hodinu meditujeme a potom ideme zberať almužny (o tom viac v budúcom článku). Z môjho chrámu chodíme zberať almužny o šiestej ráno, raňajky končíme tak 7.30 a potom ideme študovať, alebo ak máte nejakú prácu okolo chrámu, ale je to viacmenej voľné.

A čo ak je nejaký mních lenivý a nechce sa učiť?
Všetci mnísi sú usilovní, chcú sa učiť. Keď sa novic stane mníchom, musí vedieť budhistický jazyk, takže sa musí naučiť ten jazyk čím skôr. Ak ho nevie, nemôže byť mníchom. Lebo vždy keď príde nejaký človek do chrámu, dať almužnu, alebo ho prídu pozvať, aby išiel požehnať ich dom, modlí sa v budhistickom jazyku a ak ho nevie, je to veľmi ťažké.
Niektorý novici sa radi učia, ja sa chcem veľmi učiť, každý deň veľa študujem, niekedy nestihnem ani obed. Do školy idem 7.30, po raňajkách a 7.30 večer sa vrátim, osprchujem sa a potom sa modlím k budhovi so svojim kamošom a keď skončím, idem znova do školy do 8.30 a potom sa vrátim do chrámu. Tak 10.00-10.30 idem spať, ale niekedy robím úlohy do 11.00.

Ak je to možné, mohol by si pár vetami opísať čomu veríš?
Verím budhizmu, ale ak vo vašej krajine ľudia nevedia o budhizme, tak je to pre nich dobré. Keď som ešte nevedel o budhizme, tak som zabil zviera, ale nevedel som, že je to hriech. Verím, lebo budhizmus je pre mňa zaujímavý, pomáha mi žiť dobrý život, lebo máme pravidlá, ktoré sú dobré.

Ak by si si mohol priať tri priania, čo by si si prial?
Keď zomriem, prial by som si byť psom. Ak by nebolo možné byť človekom, tak by som chcel byť psom. Pes je podobný človeku, lebo môže jesť lepkavú ryžu a iné veci. A aké by boli tvoje ďalšie dve priania? Ak by som bol zvieraťom alebo človekom? Myslím v tomto živote, najbližších 20, 30, 40 rokov. Chcel by som byť šéfom vo firme a chcel by som ísť do Nemecka. Chcem sa učiť nemecky, lebo mám kamoša a učiteľa z Nemecka a nemeckí turisti sú veľmi milí.

Chcel by si odkázať ľudom niečo zo Slovenska, ktorí nikdy nevideli mnícha a nevedia veľa o mníchoch?
Ľudom, ktorí nevedia o budhizme a nikdy nevideli mnícha a novica by som prial, aby vedeli o budhizme. A chcem povedať, že novici a mnísi sú milí a skvelí a nemôžu klamať, sú to úžasní ľudia. Ja som dobrý, keď som milý, ale keď som hladný, tak nie som až taký dobrý. Kto nevie o budhizme a chce sa o ňom dozvedieť, prosím príďte do Laosu a ja vám to vysvetlím:)

IMG_5373

Ak máte nejaké otázky na Jasmine, dajte mi vedieť, veľmi rád vám odpovie.