Prečo je cestovanie úžasné: Alebo nie je? Holá pravda o cestovaní!

Okolo 4 sme dorazili vlakom do Probolingga, z ktorého sme sa potrebovali odviesť do neďalekej dediny. Čakali sme asi hodinu na minibus, ktorý tam už stál, ale ujko si chcel ešte pofajčiť. Nakoniec vyhlásili, že môžeme nastupovať. Už sa začínalo stmievať, tak som bola rada, že vyrážame, lebo sme nemali vybavené žiadne ubytko. Po 10 minutách šoférovania ujko odrazu zastavil a bez slova vystúpil.

IMG_6250Sedíme v minibuse 10 minút netušiac, o čo ide. Každou ďalšou minútou mi stúpal adrenalín a na milého ujka som chcela ísť použiť dávno zabudnuté aikido (vymyslela by som aj formu útoku). Našťastie Karol sa podujal, že pôjde preskúmať situáciu. Vrátil sa s hlásením, že ujko si sedí a fajčí s ostatnými šoférmi a čaká, či ešte nepribudnú pasažieri. Po ďalších 10 minútach poslal ujko iného šoféra, ktorý vedel po anglicky, aby nám odkázal, že každý musíme zaplatiť ešte 15 tisíc rupií, inak nikam nejde. Asi ďalších 10 minút sme sa s nimi naťahovali a vyjednávali. Ujko bol neoblomný a nám nezostávalo nič iné, ako sa nechať vydierať. Tak sme zaplatili o dolár a pol za každého naviac. Tu ale nejde o peniaze, ide o princíp a o všetok ten zabitý čas!

Takto a podobne sa musíme ondiť skoro stále. Poviem to inak. V Ázii je turista korisť. Každý (skoro) vás vidí ako svoju potenciálnu večeru a spraví všetko preto, aby si z vášho rozpočtu kúsisko odkusol. Ak sa neviete primerane brániť, padnete za obeť. Tak to tu jednoducho chodí. Ak som niekedy bola milá, tak tu ma to prešlo:)

Cestovanie je naozaj úžasné, ale nie vždy je to med lýzať. Sú niektoré veci, ktoré vám môžu dosť liezť na nervy.

IMG_2016Predstavte si, že priemerne každú druhú, tretiu noc spíte v inej posteli, raz je tá posteľ krátka, raz je príliš tvrdá, inokedy príliš mäkká a niekedy je ako trampolína a často je vyležaná ako vaňa. Niekedy dostanete obrovský vankúš, niekedy len takú placku. Niekedy je izba odporne špinavá, niekedy je strašne tmavá, niekedy je plná komárov, niekedy nemá okno, niekedy je predražená, niekedy nemá kúpeľňu, niekedy nemá teplú vodu a niekedy brutálne smrdí. A tak každý druhý, tretí deň, keď prídete na nové miesto idete na misiu nájsť izbu, ktorá by nebola najhoršia a na svete a zároveň lacná.

Ak toto nie je dosť, tak poďme k jedlu. Viem, že veľa ľudí je nadšených z ázijskej kuchyne, ale ja medzi ne bohužiaľ nepatrím. Veľa jedál je dobrých, ale niekedy je na tom tanieri príliš veľa podozrivých kúskov neviem čoho. Na Slovensku som nejedla veľa mäsa, ale v týchto krajinách som vegetarián. Keď vidím ako sa to mäso predáva a skladuje, nemám veľmi chuť. Ale okrem toho je to stále to isté, ryža a nudle do zbláznenia.

IMG_2907Ubytko a jedlo je taká samozrejmosť, ale sú iné veci, ktoré sú neviditeľné, ale o to majú silnejší dopad na každého dlhodobého cestovateľa. Je to absolútny nedostatok rutiny. Na cestách nemáte žiaden skutočný rytmus, každý deň vstávate v inom čase, presúvate sa iným spôsobom, stretávate stále neznámych ľudí a každý deň sa hádžete do rúk nového. Nežijete v ničom stabilnom, v ničom predpokladateľnom ani očakávateľnom. Dá sa povedať, že sa vzdávate všetkého, čo je pre človeka tak strašne prirodzené.

Ale čo je hlavné, jednoducho prestanete patriť. Ste mimo všetkého diania. Nie ste ničoho súčasťou, nikam nepatríte. A tým pádom nesledujete ani novinky a akcie v Lidli (pozdravujem Lidl fanúšikov:) Ste, ale nie ste. Je to zvláštny pocit.

Napriek tomu, verte mi, cestovanie je naozaj úžasné:)

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s